Jedno z pravidiel o gramatickej zhode prísudku s viacnásobným podmetom znie: Pri slovoslede prísudok + viacnásobný podmet zhoda v prísudku v osobe, čísle a rode sa spravuje podľa osoby, čísla a rodu prvého slova vo viacnásobnom podmete.

Toto pravidlo nepriamo hovorí, že pri viacnásobnom podmete, ktorý nasleduje za prísudkom, nemôže byť prísudkové sloveso v množnom čísle, ak je prvý člen viacnásobného podmetu v jednotnom čísle. V takomto prípade je prísudkové sloveso v jednotnom čísle, a to v tom gramatickom rode, v ktorom je prvý člen viacnásobného podmetu (pravda, pokiaľ sloveso má tvary, v ktorých sa uplatňuje gramatický rod).

Ak prísudok nasleduje po viacnásobnom podmete, uplatňuje sa iné pravidlo. V tomto prípade je prísudok vždy v množnom čísle, pričom v gramatickom rode má mužský životný rod prednosť pred ostatnými rodmi. Inými slovami: ak je vo viacnásobnom podmete mužské životné podstatné meno, vyjadruje sa kategória životnosti (ak je to možné) aj v prísudku.

Odchýlky od tohto pravidla sú v praxi pomerne zriedkavé, ale vyskytujú sa. Pórov. napr. vetu: Prudký pokles objemu výroby, obmedzovanie výrobných kapacít a zamestnanosti i likvidácia zásob tovaru znamenajú, že sa výroba a ponuka vlastne násilne a živelne prispôsobila (má byť prispôsobili!) oveľa nižšiemu kúpyschopnému dopytu.

Uvedené pravidlá vo všeobecnosti správne vystihujú stav gramatickej zhody prísudku s viacnásobným podmetom. Existujú však osobitné prípady, v ktorých sa uplatňujú odlišné pravidlá. Pri slovoslede prísudok + viacnásobný podmet osobitný prípad predstavujú vety s takým viacnásobným podmetom, ktorého členy sú rovnorodé a tesne k sebe priradené, takže tvoria istý celok. Uveďme si konkrétny príklad: Dialektické chápanie sveta filozoficky zdôvodnil a rozpracoval, ako je známe, K. Marx a F. Engels. Túto vetu sme si vypísali z publikácie E. Dudu Vedeckotechnická revolúcia. Podľa uvedeného prvého pravidla sú tu tvary slovies „zdôvodnil a rozpracoval” (v jednotnom čísle) celkom na mieste. Ale jednotné číslo prísudkových slovies pôsobí rušivo na zmysel citovanej vety, v ktorej sa vlastne konštatuje, že K. Marx a F. Engels sa o b i d v a j a zaslúžili o filozofické zdôvodnenie a rozpracovanie dialektického chápania sveta. Rušivý moment, ktorý v citovanej vete ešte stupňuje použitie viacnásobného prísudku, možno odstrániť tým, že sa prísudkové slovesá dajú do množného čísla, ako si to žiada zmysel vety. Uvedená veta by potom znela takto: Dialektické chápanie sveta filozoficky zdôvodnili a rozpracovali K. Marx a F. Engels. Takto stavaná veta je správna gramaticky i podľa zmyslu. Rušivo pôsobí jednotné číslo slovesa „píše” aj v tejto vete: „Zo všetkých tried, ktoré dnes stoja proti buržoázii,” píše K. Marx a F. Engels v Manifeste komunistickej strany, „je skutočne revolučnou triedou iba proletariát.” Veď Manifest komunistickej strany je spoločné dielo K. Marxa a F. Engelsa. V uvedenej vete sa teda žiada použiť tvar píšu. Celkom náležité je použité množ. číslo slovesa vytvorili (zhoda podľa zmyslu) v tejto vete: Na rozdiel od utopických socialistov vytvorili K. Marx, F. Engels a V. I. Lenin vedeckú teóriu socialistickej revolúcie (s. 158).

Vety s podobnou stavbou nie sú zriedkavé. Uvedieme ešte niekoľko príkladov, s ktorými sme sa stretli v tlači alebo v knižných publikáciách: Medzi klasikov slovenskej umeleckej prózy patria Kalinčiak, Kukučín, Tajovský, Timrava, Jesenský a i. — Medzi socialistické štáty v strednej Európe patria Československo, Maďarsko, NDR a Poľsko. — Z našich hráčok svoje úlohy dobre zvládli najmä Končeková a Foltýnová. — Z prvej skupiny postupujú/postupuje do finále NDR a Juhoslávia. — Pred 7500 divákmi rozhodovali Kolár, Gottwald a Simák. — Rozhodovali Adam — Exner a Sládeček.

Použitie prísudkového slovesa v jednotnom čísle by tu bolo celkom nenáležité. V prvých dvoch príkladoch ide o vypočítavanie viacerých členov istého radu. Sloveso, ktoré predchádza pred takýmto viacnásobným podmetom, býva spravidla v množnom čísle. Množné číslo je záväzné najmä vtedy, ak sa pred vypočítavaním v hovorenej reči urobí prestávka. V písomných textoch sa vtedy za slovesom často kladie dvojbodka.

Pri viacnásobnom podmete s dvoma rovnorodými členmi v singulári môže byť predchádzajúce sloveso v množnom alebo v jednotnom čísle. Jednotné číslo je záväzné iba vtedy, ak je druhý člen viacnásobného podmetu oddelený od prvého nejakým výrazom. Napríklad vety citované vyššie by sme mohli obmeniť takto: Dialektické chápanie sveta zdôvodnil a rozpracoval K. Marx a po ňom F. Engels. — Z našich hráčok svoje úlohy dobre zvládla najmä Končeková v bráne a okrem nej Foltýnová v poli.

Sponový prísudok, ktorý predchádza pred viacnásobným podmetom, býva záväzne v množnom čísle, ak pred sponou predchádza prísudkové meno, ktoré je v množnom čísle. Napr.: Jej [t. j . konferencie] organizátormi boli Asociácia rasistov na Slovensku, Slovenský ústredný výbor ZCSSP, pobočka moskovského Inštitútu ruského jazyka A. S. Puškina v Bratislave a Pedagogická fakulta v Nitre (Ruštinár, 13, 1978, č. 10, s. 2). — Špecifickými znakmi Bažovovej tvorby sú i ľudová múdrosť, obraznosť a názornosť, ľudový kolorit (tamže, s. 19). — Strojcami víťazstva Dukly boli Vízek a Gajdúšek. Lenže vzťah medzi členmi viacnásobného podmetu nemusí byť vždy vyjadrený priraďovacou spojkou alebo priradením bez spojky. Niekedy sa druhý člen viacnásobného podmetu pripája k prvému členu pomocou predložky.

Napríklad namiesto spojenia matka a syn možno povedať matka so synom: [Matka] Karen so synom sa odsťahovali do mesta. (G. Wied, Živý jed, prekl. J. Kaňa, 1978) — Ako vidieť na tomto príklade, konštrukcia typu matka so synom pri slovoslede „podmet — prísudok” pripúšťa použiť prísudkové sloveso v množnom čísle, čiže uplatňuje sa tu zhoda podľa zmyslu.

Keby sme však slovesný prísudok vsunuli medzi členy viacnásobného podmetu, zhodoval by sa tento prísudok v rode a čísle s prvým členom viacnásobného podmetu. Uvedená veta by potom znela: Matka sa odsťahovala so synom do mesta. Rovnaký tvar by malo sloveso aj pri slovoslede „prísudok — podmet”: Po roku sa odsťahovala matka so synom do mesta.

Z hľadiska zhody prísudku s podmetom je pozoruhodná stavba takých viet, v ktorých pri konštrukcii typu „x s y” člen x vo viacnásobnom podmete nie je vyjadrený. Napr.: Myšlienky mu ustavične poletovali okolo otcovského majetku, okolo mlyna, záhrady a všetkého, čo museli spolu s matkou opustiť. Prekladateľ tu použil prísudkové sloveso v množnom čísle, hoci nevyjadrený člen viacnásobného podmetu je v jednotnom čísle ukazuje to zámeno mu v hlavnej vete) a hoci prísudok „museli” predchádza pred viacnásobným podmetom: „(on) spolu s matkou”. V uvedenej vete by však bolo možno použiť aj prísudok „musel” v jednotnom čísle. Pravda, medzi týmito dvoma konštrukciami by bol jemný významový rozdiel. Konštrukcia s prísudkom „museli” naznačuje, že na deji boli zúčastnení rovnakou mierou obidva subjekty (on i matka). V konštrukcii s prísudkom v singulári „musel” by sa vysúval do popredia jeden subjekt (on), a to ten, ktorý reprezentuje hlavnú postavu románu.

Napokon si povšimneme zhodu prísudku s podmetom v takých vetách, kde je podmet vyjadrený konštrukciou typu „voz za vozom”. Napríklad: míňal sa rok za rokom — rok za rokom sa míňal; ubiehala minúta za minútou — minúta za minútou ubiehala; po ulici hrkotal voz za vozom — voz za vozom hrkotal po ulici. Pri uvedenej konštrukcii sa uplatňuje zhoda prísudku s podmetom v rode a čísle bez ohľadu na slovosled. Pravda, poslednú vetu možno obmeniť aj takto: Vozy jeden za druhým hrkotali po ulici.

Stavba zložitých viet s viacnásobným podmetom ukazuje, že známe základné pravidlá o gramatickej zhode prísudku s viacnásobným podmetom treba spresniť a doplniť. Doplňujúce pravidlá by mohli mať napr. takéto znenie: Prísudok, ktorý predchádza pred viacnásobným podmetom, býva niekedy v jednotnom čísle, inokedy v množnom čísle. Prísudok býva v jednotnom čísle, ak je v jednotnom čísle prvý člen viacnásobného podmetu a ak ho od ďalšieho člena (ďalších členov) oddeľuje nejaký výraz. Formu množného čísla má prísudok vtedy, ak sú členy viacnásobného podmetu rovnorodé a tesne k sebe priradené. Množné číslo prísudku je záväzné pri vypočítavaní, najmä ak sa pred výpočtom členov daného radu urobí v reči prestávka, ktorá sa v písme môže naznačiť dvojbodkou. Pri viacnásobnom podmete vyjadrenom konštrukciou typu „matka so synom” môže mať prísudkové sloveso, ktoré nasleduje za podmetom, formu jednotného i množného čísla. Pri viacnásobnom podmete vyjadrenom konštrukciou typu „voz za vozom” sa prísudok zhoduje s podmetom v rode a čísle bez ohľadu na slovosled.

FOTO: © studiostoks / Dollar Photo Club